Preskočiť na hlavný obsah

UFO



Neidentifikovateľný lietajúci objekt. Sú rôzne dohady čo UFO vlastne je. Niekto si myslí že sú to mimozemské civilizácie, ktoré prichádzajú k nám, aby skúmali nás, našu planétu. Samozrejme každá karta má dve strany, takže sú známe verzie zotročenia ľudstva, invázia, či vykorisťovanie planéty. Iní zas tvrdia, že sú súčasťou tajných armádnych projektov pri testovaní. Z ktorej galaxie pochádzajú, aké technológie používajú na cestovanie, ako vyzerajú, ako žijú, máme mať z nich strach? To je len pár z mnoho otázok čo nás zaujíma. Vedci používajú najvyspelejšie technológie, aby zachytili mimozemské signály a nadviazali kontakt. Sú nám tieto "lietajúce taniere" a ich posádka fakt tak vzdialene? Čo tak pozrieť sa na vec v ďalších rozmeroch, ako je čas a cestovanie časom a evolúcia ľudstva. Keď si vezmeme, že sme sa v priebehu miliárd rokov transformovali z jednobunkových organizmov na vyspelú inteligentnú civilizáciu, tak prečo by sme sa nemohli vyvíjať ďalej. Čo ak UFO pochádza z budúcnosti a ma korene v našej civilizácii, čo ak sa presúvajú v čase, aby skúmali svoju minulosť? Veľa ľudí je pri tematike cestovania v čase skeptických a považujú to za "fantaz- magóriu". Fantaz- magóriou bolo pred 150 rokmi aj rádio a televízia, tak isto ako pred 50 rokmi mobilné telefóny a ako pred 30 rokmi WiFi pripojenie, schopné rýchlosťou svetla, prenášať terabajty dát. Technologický fond ľudstva je neobmedzený v rámci terajšieho chápania ľudstva. Dnešné pokroky v kvantovej fyzike sú značné. Tak prečo nie cestovanie časom o milión rokov? Semienka cestovania v čase a paralelných dimenziách už predsa zasadil chorvátsky vedec Nikola Tesla v experimente Philadelphia, ktorý sa skončil čiastočným neúspechom. Už dnes to nie je až tak nepredstaviteľné. Čo keď sú údajní mimozemšťania naši vysoko-vyvinutí potomkovia skúmajúci vlastné dejiny? Je to až tak nemožné?

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.