Preskočiť na hlavný obsah

2012


Každý z Vás už počul o roku 2012, možnej apokalypse a konci sveta. Koncov sveta už bolo toľko, že ich ani spočítať nedokážeme. Existujú exoti, ktorý predpovedajú koniec sveta na základe rozliateho mlieka na dlážke. Väčšinou sú to senzibili, čo vidia v každej slabej chvíľke znamenia. 

21.12.2012 by sa na prvý pohľad od proroctva z rozliateho mlieka moc nelíšil. Pokiaľ si neporovnáme určite znepokojujúce zhody " náhody " a fakty. 

Je viacero predpovedí a proroctiev z dôb, ktoré sú voči sebe v úplne inej časovej osi.

Asi najznámejšou predpoveďou, je koniec máyskeho hviezdneho kalendára, ktorý sa končí presne 21.12.2012.

Máyovia boli známi svojím neuveriteľné presným hvezdárskym umením. Ich kalendár symbolizuje definitívny koniec starého veku, avšak neposkytuje náhľad do budúcnosti.

Sú len dohady aké ma byť pokračovanie, buď všetko skončí, alebo starý vek skončí a nový sa začne. Faktom je, že v roku 2012 sa planéty našej slnečnej sústavy dostanú do stavu, aké ľudstvo nepamätá. Ide o planetárnu rovnosť. V reze sa budú nachádzať v jednej priamke. Tento jav je známy aj ako fotónový " manasický " prstenec, alebo galaktický stred, keď je slnko našej slnečnej sústavy v optickom strede galaxie. Tento energetický prstenec emituje žiarenie vibrácií vo vysokých frekvenciách, pre ľudské oko je neviditeľné. 

Ďalšie proroctvo poznáte od známeho Nostradama, tento človek predpovedal už viacero udalostí, ktoré sa s pozoruhodnou presnosťou vyplnili. Nostradamus predpovedal koniec vekov. Vo svojich proroctvách ho vyobrazuje, ako padajúci oheň z neba, čo môže značiť pár asteroidu, alebo termonukleárnu explóziu.

Nemenej známa veštica Sybila prorokovala koniec sveta zo slovami: " Zostane toľko ľudí, čo sa pod jednu plachtu z voza zmestí ". Ako príčinu konca vidí rozpínavosť ľudstva a technologický rozmach: “Príde čas, keď človek úplne ovládne celý svet a bude sa snažiť preniknúť do Hospodinovho diela, aby aj chod krajiny ovládol a predišiel tak pokute, ktorú Hospodin všetkým určil – smrti. A vidím, ako si podmaní zvieratá a ako zachytí vzduch, vodu i slnko. Vzduch, aby pre neho pracovali, vodu, aby mu dávala obrovský úžitok, a slnko, aby v časoch dažďov jasom a teplom spríjemňovala jeho obydlia. A v tomto čase sa človek neuspokojí ani s tým, že zneužije diela Hospodinove pre seba, ale vytvorí umelé zvieratá, aby mu aj tieto podmanené boli ".

Zaujímavé je, že sa tieto predpovede zhodujú aj napriek tomu, že boli predpovedané v rozličných časových sledoch a dobách.

Predostiera sa nám viacero možnosti ako dopadneme.

Človek môže pôsobením žiarenia kozmu spôsobeným planetárnou rovnodennosťou dostať nové schopnosti. Vieme, že využívame len 5 až 8 % mozgovej kapacity, géniovia 10%, táto energia môže odbúrať bariéru, ktorá zabraňuje využívanie plnej kapacity mozgu. Takýto stav si len ťažko dokážeme predstaviť. Mimopriestorové vnímanie, telepatia, teleportácia, zmena hmoty vôľou, cestovanie v čase, presúvanie sa paralelnými vesmírmi, pochopenie podstaty bytia, boha a stavu vedomia. Je to nepredstaviteľný rozmer, ktorý nám otvorí bránu do nového veku ľudstva. Pokiaľ hovoríme o svete ako o fyzickom svete - planéte. 

Ďalší scenár, ktorý sa nám ponúka môže byť podobný ako prehistorický armagedon, teda padne asteroid, podobný ako ten čo podkúril dinosaurom, alebo termonukleárna explózia, čo nieje až tak nemožné v dnešnom svete nepokojov etnických konfliktov. Na svete je dosť fanatikov schopných odpáliť jadrovú bombu s úmyslom uplatniť svoj vyšší cieľ.

Alebo nás stihne apokalypsa za naše hriechy, či nezodpovednosť voči našej prírode a sebe. 

Dobre vieme, že sme zlikvidovali za 100 rokov technickej revolúcie skoro všetko, čo príroda tvorila miliardy rokov. A podľa pomeru, čo z tohto vyplýva môžem len súdiť, že pomsta bude tvrdá. Narušenie magnetického poľa, či prepólovanie planéty by riadne zredukovalo stavy ľudstva a to v tom lepšom prípade, v tom horšom by nás čakala druhá doba ľadová. Nostradamus svoje proctvo končí, maľbou človeka a otvorenej knihy z prázdnym listom, čo môže značiť nejasnosť našej budúcnosti. Možno chcel tým povedať, že záleží len na nás a máme svoj osud vo svojich rukách.

Možno sa nestane vôbec nič a ľudstvo bude pokračovať ďalej v budovaní svojej nejasnej a vratkej budúcnosti, s najlepšími vyhliadkami na sebazničenie. V podstate je jedno aký scenár nás stihne, pokiaľ má prísť koniec tak príde. Nemáme kam utiecť.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.