Preskočiť na hlavný obsah

Metafyzika na každý deň


Nie som žiaden mysliteľ ani filozof, takže odborne úvahy v tomto článku niesú na mieste .. Každopádne metafyzicky popis zanechá na každom zainteresovanom nejakú známku. Krásny popis a pocit ponímania skutočnosti vo svetle nevšednom, sa prelínajú medzi sebou ako samozrejmé udalostí nepochopené svetom resp. jeho väčšinou. Keď sa ale hlbšie ponoríme do metafyzickej podstaty a kázne tak vidíme most. Most, ktorý nám normálnym ľuďom umožní pochopiť veci, ktoré by sme za normálnych okolností z kníh písaných tými najväčšími mysliteľmi a filozofmi všetkých časov nepochopili . Ponímanie sveta ako takého, je pre nás jednoduchá záležitosť, ale na druhej strane je veľa javov a súvislosti, ktoré si nijak nedokážeme vysvetliť.. Sú to aj veci denného života, ktoré za behu ani nevnímame. Pravé ľudia ako Aristoteles a ostatní jemu podobní, sa dokázali ponoriť do týchto detailov a skúmať ich pre nás a podať ďalej ako posolstvo pre ďalšie generácie. Často sa ich tézam a názorom vyhýbame z dôvodu, že si myslíme, že boli rezervovaní, alebo podivíni. Jednoducho sa snažíme hľadať vo veciach, ktoré rozoberajú niečo racionálneho, niečo čo dokážeme pochopiť, ale často bez úspechu. Keby sme sa dokázali aspoň troska nadchnúť , tak by sme pochopili, že určíte veci, ktoré sa javia byť jednotvárne také pravé nie sú. Stačí venovať troška pozornosti a pochopenia . Nechápne preto metafyziku ako niečo nepochopiteľné. Je to návod ako pochopiť nepochopiteľné, alebo neúmyselné prehliadané veci . Netreba na to žiadne vzorce, ani matematiku, ani extra odborné znalosti. Stačí len otvoriť oči a dať prechod novým horizontom, informáciám, a tie nám ukážu cestu k pochopeniu. Je to z časti ako druhá dimenzia posudzovania udalostí a skutočnosti. Základom je odhodlať sa, pripustiť si doposiaľ potlačované. Neskôr prídeme na to že kedysi nudná nezaujímavá metafyzika nám napríklad dokázala pomôcť vytýčiť si nejaký ciel v života, alebo pochopiť udalosti, alebo situácie ktoré sa nám v života dejú, ktoré nám robia starosti . A pokiaľ ich pochopíme bude pre náš ľahšie sa s nimi zmieriť. 

Toto je účel metafyziky, metafyziky, ktorá sa dá aplikovať na život ako návod, z ktorého môže človek ťažiť a vziať si niečo pre seba, pomôcť si pochopiť.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.