Preskočiť na hlavný obsah

Politik - Človek


V posledný dňoch a týždňoch sme boli skoro všetci vtiahnutí do politického diania v našej krajine kvôli predčasným parlamentným voľbám. Väčšina ľudí nie je s našou politickou situáciou spokojná. Hodnotia politikov a ich strany a správanie. V tomto článku by som chcel poskytnúť svoj názor na politikov – ľudí. V žiadnom prípade nechcem zastávať žiadnu stranu. Je to len môj uhol pohľadu na problematiku.

Každý politik ide do vlády s úmyslom uplatniť sa získať moc, prestíž a peniaze. Každý má na to svoj plán, ktorý je málo kedy stotožnený s očakávaním ľudí. Ľudia ich hodnotia a častujú rôznymi titulmi. Chcel by som sa nad týmto vzťahom troška pozastaviť a zamyslieť sa nad tým.

V podstate sme všetci ľudia, so všetkými našimi vlastnosťami, z ktorých sa najviac ukazujú chamtivosť, panovačnosť a sebeckosť. Keď má človek pre rast týchto vlastností ideálne podmienky, tak sa šíria ako epidémia. A politika je pre toto veľmi úrodná pôda. Je to beh na dlhú trať, ale keď sa v tom človek naučí chodiť je „za vodou“.

V prvom rade je politik človek, presne tak ako každý z nás. Každý z nás myslí hlavne sám na seba, resp. na svojich blízkych. Množstvo peňazí, moc a pocit neohrozenosti tieto vlastnosti ešte upevnia. Nenadarmo sa hovorí, že „z jedlom rastie chuť“. Chceme stále viac a viac aj keď nepotrebujeme.

Mali by sme sa vážne zamyslieť nad tým, ako by sme sa na ich mieste správali mi kedy sme mali k dispozícii intelektuálne, mocenské a finančné prostriedky.

Politici sľubujú modré z neba, dávajú si predsavzatia a všetky svoje „kiksy“ a prechmaty ospravedlňujú rôznymi argumentmi. Pre každý problém sa hľadá vinník inde. Zmiesť problém zo stola, zabezpečí ďalšie fungovanie a stým príjem a moc. Koľko krát ste si dali predsavzatie, že budete zdravo žiť, držať diétu a pod.. Koľko krát ste zlyhali? Málo, kto si prizná, že to bolo kvôli vlastnej ľahostajnosti a lenivosti. Vždy keď sa Vás niekto opýtal ako na tom ste, tak ste si vždy našli dôvod inde, len nie u Vás. Buď je na vine práca, málo času, vysoké náklady na zdravú životosprávu.

Podobných príkladov je veľmi veľa. Povedzme si úprimne kto z nás je iný... Veľmi málo je nás takých. Všetko je to v podstate ľudskosti. Keď chcete hodnotiť druhých, či už politikov, alebo nie mali by sme sa pozrieť najskôr do zrkadla a predstaviť si seba v podobnej situácii. Ako by ste sa zachovali? Každý by mal ideálny plán, presne ako politici svoje sľuby. A ako sa plnia ich sľuby, tak by sa plnili aj naše odvážne plány. Aj politik je len človek ako každý iný z nás. Má rovnaké vlastnosti, rovnaké potreby. Chce zabezpečiť v prvom rade seba a svojich najbližších.

Keby sme sa takto správali, žilo by sa nám ľahšie a zo sveta by zmizlo veľmi veľa zbytočných problémov. Zamyslime sa troška nad tým a skúsme celé politické dianie a správanie politikov, hodnotiť troška s ľudským nadhľadom. Všetko vychádza a odráža sa od ľudskej podstaty. Aký si svet urobíme taký ho máme.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.