Preskočiť na hlavný obsah

BIOETIKA


O bioetike ako o novej aplikovanej metóde sociologického chápania.
Každá veda, každá problematika, či poznatková podstata, ktorá snami existuje od nepamäti, potrebuje obmenu. Časom pribúdajú nové veci, nové smery pohybu udalostí, mení sa chápanie a mentalita ľudí. Vo všeobecnosti to funguje prenášacim spôsobom medzi národmi a v dnešnom digitálnom svete sa k nám informácie dostávajú „rýchlosťou svetla“. O to rýchlejšie sa mení naše chápanie. Zo západu k nám prúdia nové trendy a poznatky. V tomto musia byť flexibilné všetky morálne i materiálne vedy. Tak sa nám ponúka pohľad na relatívne novú disciplínu v sociológii bioetiku. Vznikla v USA a je akoby mostom medzi biologickými potrebami človeka a morálnymi zásadami. Ako prvý tento pojem použil Potter, ktorý vo svojich prácach zdôraznil dôležitosť tejto aplikácie pri kombinovaní vedecko – technických pokrokov doby, ktoré by vylepšili prežívanie ľudského rodu a zabezpečilo budúce zdravé ľudské generácie. Aplikácia v medicínskej kultúre, je takisto veľmi dôležitá. Poznáme zámky prepojenia s bohom, náznaky spriritualizmu. Kombinácia tohto všetkého je len zlomok aplikácie bioetiky. V prvom rade je najdôležitejšie blaho bytosti, o ktorú sa staráme. Dôležité je, aby sme k blahu, ktoré je relatívne, nakoľko je každý pacient iná osobnosť, pristupovali individuálne a snažili sa na základe poznatkov o ňom „namiešať“ etiku starostlivosti v pomere, ktorý mu pocit blaha a spokojnosti navodí. Tato stránka ma v každom liečebnom procese obrovský význam. Ako vieme psychika v spojitosti z ochoreniami vykazuje spoločné ložiska vzniku choroby. V výskumov vyplýva, že toto pojítko v sebe nesie viac informácii, ako by sme kedy sami sebe pripustili.

Toto je len zlomok poznatkov, ktoré nám bioetika predostiera. Je to rozsiahla problematika, ktorá je skutočne flexibilná dnešnej dobe. Jej úspech napomáha k formovaniu morálneho kódexu, dôstojného správania sa s osobám zvereným do opatery. Pomáha pochopiť opatrovníkovi pacienta a naopak ponuka pacientovi rozšírený pohľad na procesy na ktorých sa sám, ako aktér diania zúčastňuje. Nakoľko 80% všetkých problémov priamo súvisí s komunikáciou, beriem túto disciplínu ako výzvu k lepšej ceste za sociálnymi vzťahmi a tento poznatok ako sprievodcu na morálno – materiálnych cestách starostlivosti o ľudskú bytosť. Každý malý krok vpred nám umožní byť lepšími ľuďmi medzi sebou, aj voči sebe. Držať sa mosta a ukázať dobrú cestu ľuďom, ktorí to potrebujú.Veď napokon to je dôvod prečo to robíme. Morálka človeka je pilierom ľudstva.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.