Preskočiť na hlavný obsah

EUROVISION


Eurovízia. Kedysi naj prestížnejšia hudobná súťaž Európy cez, ktorú sa preslávilo veľa hudobníkov a kapiel mega- hviezdnych formátov ako je napríklad ABBA, Scorpions, alebo Nightwish. V dnešných dňoch táto súťaž prebieha. Ale z dávnej slávy a exkluzivity kvalitnej hudby nezostalo absolútne nič. Mal som príležitosť nahliadnuť do pár prenosov a bol som maximálne sklamaný. Je až neuveriteľné aký hudobný „fastfood“ sa dnes produkuje. Skladby bez ničoho o ničom. Interpreti so žiarou super-novy sa menia behom pár týždňov na vyhasnuté hviezdy zaviate popolom skazeného života. Nespočetné množstvo interpétov a ich manažérov produkujú hnusný jednorázový „bordel“. Je fascinujúce za aký bordel sa dá získať nepredstaviteľné množstvo peňazí. Dnes je eurovízia skôr cirkus, ako hudodná súťaž. Nemal som možnosť vidieť všetkých interpretov, ale čo som videl mi stačilo. Nemá význam komentovať a hodnotiť „výkony“ „nevýkony“ toho a oného hudobníka. Každý kto toto teraz číta si môže na nete pozrieť tie „hviezdne“ výkony. Mňa zaujali dvaja interpreti. Slovenský finalista už neviem, ktorého ročníka superstar, Miro Šmajda aka. Max Jason Mai. Miro bol skvelý keď dal Wicked Game od Chrisa Isaaka unpluged, fakt so cťou a kvalitne. Keď som to počul mal som zimomriavky a myslel som si, že konečne niečo nové na slovensku. Ale to čo robí teraz s tou tvojou pretvárkou je hanba. Tento pseudorocker a jeho manažér si zjavne myslia, že si stačí vymyslieť „umelecké meno“ zmaľovať sa ako Hitchcockov Dracula v Emo štýle a bude z neho megastar svetového významu. No ale troška sa prepočítali. To čo robia nemá s umením a hudbou nič spoločné. Ďalší tŕňom v oku je Valentina Monetta zo San Marina z pesničkou Facebook uh oh oh. Už sám názov nasvedčuje že dnes sa medze nekladú ničomu. Kto chce pochopiť o čom píšem, pozrite si klip na nete. Pre mňa je nepochopiteľné ako mohol toto niekto pustiť do sveta. Taký neskutočný „brak“. Jej manažér buď fetuje, alebo nie je z tejto planéty. Ale ako sa hovorí vrana k vrane sadá. A tí dvaja sa teda našli. Už pomaly prestávam chápať očom to všetko je. Na pohľad je to trápne, počúvať sa to nedá. Načo sa to produkuje? Kto to kupuje? Toto sú asi veci, ktoré asi nikdy nepochopím. A myslím si, že nie som sám. Prosím posudzujte tento článok s nadhľadom ako každý iný, ktorý som tu písal. Je to môj názor a čo sa mne nepáči sa možno inému páči.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.