Preskočiť na hlavný obsah

GAMBLER


Volám sa Armin Sobielski. Mám normálne detstvo v normálnej rodine s normálnymi problémami a práve nastupujem na strednú školu a študujem výpočtovú techniku. Dnes nám na prax zo skladu doniesli staré PC 286, aby sme ich dali do chodu. Bol to taký malý praktický test. Niektoré sa nám podarilo rozchodiť. Za odmenu sme sa mohli zahrať integrované kartové hry, ktoré ma fascinovali. Matematická postupnosť a logika to boli vždy veci pre mňa. Neskôr som skúsil aj na živo s kamarátmi na internáte. Celkom sa mi darilo bol som šikovný. Povedal som si, že by bolo zábavné hrať o niečo. Čo tak hra o peniaze?! To by mohol byť ten pravý adrenalín pre znudeného študenta ako som ja. Sem ta sa mi podarilo prehovoriť spolužiakov na počas prestávky, alebo spolubývajúcich na internáte. Nikdy proti mne nemali šancu zvíťaziť. Neskôr som chcel viac, tak som skúsil zložitejšie kartové hry u nás v krčme s miestnymi chlapmi. Darilo sa mi. Sem tam som si za výhru mohol kúpiť nejakú vec čo som chcel. Chlapi medzi sebou hovorievali, že som dobrý a, že mám talent. Vždy som po vyrástol, keď som sa niečo podobné dopočul. Sem tam som nakŕmil, aj nejaký ten automat, aj vyhrať sa mi raz za čas podarilo, ale to bol len zlomok toho čo mi tá potvora zožrala. Toto som robil až do momentu kým mi na to neprišli rodičia. Od otca som dostal facku so slovami „ chceš dopadnúť ako tvoj starý otec“?, “prehrať všetko čo máš“? Mama so mnou mesiac nerozprávala. Povedal som si, že mi to nestojí za to a ihneď som stým prestal. Začal som sa venovať iným koníčkom, ako každý iný chalan v mojom veku, rád som chodieval na diskotéky, no na dievčatá som šťastie nemal. Možno to bolo tým, že som nesmelý a podľa niektorých vraj zakríknutý. Neskôr som v diskotékach a podobných akciách prestal vidieť zmysel. Aj mi to prišlo vhod, lebo moje štúdium sa chýli ku koncu a ja sa musí teraz predovšetkým sústrediť na skúšky z čo najlepším výsledkom. Podarilo sa!!!! Zmaturoval som s vyznamenaním. Cítim sa ako keby som stál na vrchole sveta a všetko mi ležalo pri nohách. Je to krásny pocit. Čo ďalej? Hľadám si prácu. Chcel by som prácu čo ma bude baviť a napĺňať. Myslím, že som na dobrej ceste. Našiel som si pár ponúk a čakajú ma pracovné pohovory. Skvele podarilo sa mi to hneď na prvý krát. O dva týždne nastupujem. Nová práca je skvelá. Super prostredie, aj kolektív. Práca ma baví. Navyše som dnes poznal jedno dievča z vedľajšej firmy. Stretávame sa každý deň pri ceste z práce domov. Je skvelá. Nechce sa mi ani veriť, že mám toľko šťastia naraz. Dnes som pozbieral všetko odvahu a pozval som ju na rendezvous. Prešiel rok, v práci je mi stále fajn, s Marikou sme spolu, máme spoločné bývanie. Žijeme si taký prijemný denný stereotyp. Raz po práci som stretol s bývalým spolužiakom. Šli sme na kávu a bavili sa o živote, práci a rodine. Spomínal mi, že príležitostne hráva on-line poker. Povedal, že by som v tom mohol byť dobrý, keď mi šli tak dobre karty na škole. Premýšľal som, že to skúsim aj ja. Na škole som bol predsa trieda a za skúšku nič nedám a vždy ma to aj bavilo. Registroval som sa na jednom portáli a ako som predpokladal, tak sa mi darí. Už mám na konte pár výhier a zvyšujem aj stávky a vklady. Marike som sa rozhodol nič nepovedať, kým mi to nebude poriadne vynášať. Asi by pre to nenašla pochopenie. Začínam byť stratový stále viac a viac. Marika mi na všetko prišla. Hádame sa kvôli tomu celý skôr každý deň. Toto som nechcel. Musím to dohnať a všetko vyrovnať. Stále sa prepadám hlbšie a hlbšie. Už začínam do toho pokerového šialenstva vrážať vlastné úspory. Už som na tom tak zle, že som o pomoc požiadal aj svoju Mariku. Hnevá sa na mňa a vyhráža sa mi odchodom, ak to nenechám. Ale ja to musím vyrovnať. Požičiavam si už od ľudí, ktorých meno by som sa za normálnych okolností bál len vysloviť. Ide to dole vodou dlhy mi prerástli cez hlavu. Musel som predať auto, aj všetky hodnotné veci a povyplácať ľudí, čo sa mi už vyhrážali fyzickou likvidáciou mňa aj mojej rodiny. Do neskorej noci vysedávam pred PC, ráno nevládzem vstávať, moje pracovné výkony sú pod bodom mrazu. Nedokážem sa sústrediť. Začínam sa strániť od kolegov, kamarátov a známych. Včera ma Marika opustila. Ničí ma to. Neviem, čo mám robiť. Topím sa! „ Mama, otec pomôžte, chcem Vás mať pri sebe“. Povráva sa o mne, že som divný a vraj aj drogujem. Neviem ako ďalej. Dnes som dostal hodinovú výpoveď. Nepomohli mi ani nadštandardné pomery v práci. Byt si už ďalej nemôžem dovoliť, do dvoch týždňov sa musím vysťahovať. Čo ďalej? Kam pôjdem? Rodičom zlomím srdce ak sa takýto vrátim domov. Musím vyhľadať odbornú pomoc. Už rok sa intenzívne liečim zo mojej závislosti. Myslím, že už som v štádiu, samostatnej existencie s abstinenciou. Vraciam sa k našim. So všetkým som sa im priznal. Od mamy som sa dozvedel, že Marika sa vydala a má vlastnú rodinku. V tomto momente robím za svojím starým životom hrubú čiaru a s vyhliadkou na lepšiu budúcnosť kráčam pomaly s istou vpred a dúfam, že osud bude ku mne milosrdný.

VŽDY SI DOBRE ROZMYSLI, ČI STOJÍ ZA TO, TO ČO ROBÍŠ!!!

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.