Preskočiť na hlavný obsah

CIGÁŇ - GYPSY - BOHEMIAN


Pôvod cigánskeho etnika nie je dnes úplne známy, nakoľko sa mu nevenuje žiadna pozornosť v spojení s históriou. O cigánoch nazývanými aj Rómovia, Gypsis, Bohemian je po celom svete známa ich ľahostajnosť k životu a budúcnosti. Cigáni nepremýšľajú ako „biely gadžovia“. Je pre nich dôležitá prítomnosť. Nehrabú sa v minulosti a nestarajú sa o budúcnosť. Prítomnosť je pre nich najdôležitejšia. Z toho plynie aj ich nezodpovednosť, ktorá vedie k parazitizmu na spoločnosti. Toto značne vyhrocuje vzťahy medzi cigáňmi a bielymi. Politici „ chcú bojovať „ proti rasovej diskriminácii a rôznymi sociálnymi prostriedkami zvýhodňujú toto etnikum, to im zabezpečuje voličov, ale nerieši základný problém, ktorý je apropo z krátkodobého hľadiska neriešiteľný. Sociálne diskriminácia sa obracia proti bielym a cigánsky parazitizmus vyhrocuje vzťahy v našej spoločnosti. Ako každý, tak aj cigáň chce pre seba pohodlný život bez starostí a pokiaľ sa uspokojí v pomermi v akých je schopný existovať bez prepychu len, aby prežil, je spokojný a pohodu v živote si zabezpečí bez ohľadu na to čo si myslí okolie. „Nič nemám nič mi nezoberú, o iné sa nestarám“. Zoberiem si len to čo potrebujem pre život. Keby sa každý z nás uspokojil so životom v takých podmienkach a prijal ho za vlastný, tak by sme sa správali poväčšine rovnako.

Cigánska história sa v polovici deviateho storočia útekom z Indie nakoľko boli najprenasledovanejším národom. Z tohto dôvodu boli stále v pohybe a stali sa z nich kočovníci. Ich pestrá kultúra ich preslávila po celom svete. Neporovnateľná hudba, tanec a či cigánske rituály dáva celému etniku osobité čaro a jedinečnosť. Je veľmi málo dobových materiálov, ktoré by tieto záležitosti popisovali. Základom a silou ich prežitia vo „vyhnanstve“ bola súdržnosť a spolupatričnosť, spoločne sa presúvať, spoločné rozhodovať. Ich skromnosť a pohostinnosť voči hosťom je ich charakteristickým znakom. Hosť je vždy na prvom mieste rebríčka priorít. Nemej známa je aj cigánska mágia. Cigáni sú veľmi poverčivý a pokiaľ sa im niečo nezdá radšej ani nevylezú z príbytku von. Mágia je súčasťou ich náboženstva, čomu nasvedčujú aj mnohé praktiky pri pohrebných obradoch a krstoch novorodených detí. Často krát sme sa stretli z informáciami, že cigáni jedia uhynuté zvieratá. Je to pravda, odôvodňujú to tým, že „je lepšie zjesť tvora, ktorému vzal život boh, ako by som ho mal usmrtiť sám“.

Nedá sa to povedať o všetkých, cigáni, ktorý sa usadili medzi nami sú z časti kolonizovaní našim svetom a mravmi, cigánska nezodpovednosť a ľahostajnosť im však ostane ako vrodený znak. Tak si formujú okolie a život podľa seba a to spôsobuje veľké problémy vo vzťahoch s okolitým svetom. Cigáňov ktorí, žijú originálnym cigánskym životom je dnes veľmi málo. Najčastejšie ich môžeme vidieť v cirkusoch a lunaparkoch. Títo kočovníci často krát odsudzujú svojich skolonizovaných súkmeňovcov a vyjadrujú sa o nich, že sú hanbou cigánskej kultúry. Sami sme mali možnosť poznať „ dobrých aj zlých „ cigánov. Sú medzi nimi usilovne pracujúci, ktorí prijali náš štýl života za svoj , ale tak isto aj kriminálnici a neprispôsobivý chuligáni, ktorí každému znepríjemňujú život. Takí ľudia sú aj medzi nami bielymi a dosť v značnej miere.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, ale to čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si želal, l…