Preskočiť na hlavný obsah

DETSTVO


Zmena doby a životného štýlu v dnešnom svete je v posledných rokoch markantnejšia ako inokedy predtým. Možno je to rýchlosťou, ktorou ľudstvo napreduje, možno multikulturálným cítením v demokratických krajinách, alebo rozmachom a vývojom technológii rôzneho typu, ktorý zasahuje každého z nás, či už aktívne, alebo pasívne. Toto všetko je kľúčové hlavne pre naše deti, teda následníkov našej generácie a budúcnosti. Všetko sa to začína detstvom, ktoré je základom „dospelého“ života. Keď si porovnám svoje detstvo, detstvo svojich rodičov, ktoré síce poznám len z rozprávania a detstvo, ktorým žijú dnešné deti a mládež, tak vidím diametrálny rozdiel a obrovské odlišnosti a vlastne celú systematiku s prioritami. Naši rodičia vyrastali v skromných podmienkach totalitného režimu. Nebolo veľa možností trávenia voľného času. Tak ho každý trávil po svojom. Pokiaľ počasie dovolilo, tak na lúkach v lesoch v partiách pri riekach. Málo kto pozeral celé víkendy televíziu. Keď sa porezala telka tak to bol „sviatok“ poväčšine nedeľa. V našom prípade resp. detstve mojej generácie, to už bolo značne iné. Ale stále sa zachovávali aktivity, ktoré nás bavili a udržovali v pohybe. Boli sme od rána do večera na lúkach, liezli po stromoch hrali rôzne hry. Koľko krát nám ani hlad na um nezišiel. Mali sme rôzne záľuby, ktorým sme sa s radosťou venovali. Dnes? Dnešné deti a mládež sú natoľko zhýčkané a komputerizované, že ich to značí aj na ich zdraví. Väčšina mládeže trávi svoj voľný čas pred počítačom na sociálnych sieťach, pri videohrách a na „četoch“ . Tam vedú svoj druhý život a nevedia sa odtrhnúť. Za nášho detstva boli v zime plne kopce detí na sánkovačkách a lyžovačkách. Dnes tam nevidím nikoho, každý sedí doma. Už si ani nepamätám kedy som videl naposledy stavať si malých chalanov drevené „káry“ a púšťať sa na nich z kopca. Ako je možné že dnešný študenti majú ideálnu váhu a pri vyšetrení u lekára mu zistia že je kardiak. Náš životný štýl nás pomaly ničí. Najhoršie je na tom to, že sami poznáme recept na dobrú životosprávu, len sme lenivý zmeniť sa a niečo preto urobiť. Odnesú to naše deti a ich deti. Všetko bude také akým príkladom sa budeme deťom prezentovať. Môžeme len hádať, čo za následok bude mať skazený základ. Deti zatvorené v tme pri svojich virtuálnych identitách zo zlou životosprávou ktorá im pomalý, ale isto uberá na zdraví a kvalite života. Kedy naposledy ste boli so svojimi deťmi v lese?

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.