Preskočiť na hlavný obsah

KNSP Čadca chir. odd. A


Tento článok chcem venovať s veľkým poďakovaním celému personálu chirurgického oddelenia A v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci.
V dňoch od 7.9 až 13.9. som tam bol hospitalizovaný s diagnózou: Akútna apendicitída, v deň prijatia mi bola vykonaná apendektómia. Operačný zákrok bol nevyhnutný. Sám som mal obavy. V takom stave Vám chodia po mysli rôzne myšlienky, nikdy neviete čo sa môže stať. O Čadčianskej nemocnici sa hovorí kadečo, každý z Vás, kto pochádzate z týchto končín ste sa už s týmto nelichotivým chýrom stretli. Ja chcem popísať svoju skúsenosť a sám za seba poprieť tieto zlé chýry. Počas celej doby mojej hospitalizácie v tomto zariadení, som sa stretol len s profesionálnym prístupom a ľudským správaním celého personálu na tomto oddelení. Obdivujem zdravotné sestry, ako si dokážu udržať úsmev na tvári a prívetivosť po celý čas služby, keď denne pracujú s pacientmi rozmanitých pováh, ktorí bývajú často nervózni a podráždení, či už kvôli nemoci, alebo z iných dôvodov. Je síce pravda, že vybavenie, ktoré v KNSP Čadca majú, je v hroznom stave, ale touto nemocnicou prešli už tri generácie a nik nepovažuje za potrebné poskytnúť týmto ľudom prostriedky na rekonštrukciu budov a kúpu nového vybavenia. Naša vláda na to zvysoka kašle. No veď treba objednávať catering za tisíce eur, a hľadať si stále nové luxusné sídla politických strán. No veď keď majú tieto indivíduá zdravotné problémy, tak sa kurírujú v špičkových klinikách v Rakúsku a Švajčiarsku. Ich problém to nie je. Je smutné, že na to doplácajú lekári, zdravotné sestry a hlavne slovenský pacienti. Som si istý, že keby mala KNSP Čadca k dispozícii toľko finančných prostriedkov ako naše „skvelé“ bezvýznamné politické strany, bola by to špičková klinika na svetovej úrovni. Máme obrovský personálny potenciál, ktorý je brzdený nedostatkom financií. Financií, ktoré by mali smerovať v prvom rade do zdravotníctva. Či už na priaznivé mzdy personálu, alebo vybavenie.
Ešte raz skladám poklonu a vyslovujem veľké ĎAKUJEM celému personálu chirurgického oddelenia A v KNSP Čadca za profesionálnu prácu, od zákroku cez liečbu až po moje prepustenie. Počas celej rekonvalescencie som bol maximálne spokojný zo starostlivosťou bez akýchkoľvek nedostatkov.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.