Preskočiť na hlavný obsah

Minulosť a životné ciele


Niekedy v živote nastáva situácia ktorá nás prinúti ohliadnuť sa za vlastnou minulosťou a zhodnotiť svoje úspechy i neúspechy. Každý z nás si v určitej dobe svojej mladosti vytýči nejaký ciel. Krátkodobý či dlhodobý. Niekto sa snaží z celých síl dosiahnuť svoje, iný to zas necháva na osud dúfajúc, že klapne všetko ako má. Nedávno som sa aj ja pozastavil a premýšľal nad svojou minulosťou cieľoch, čo som chcel dosiahnuť. Prišiel som na to, že časom ako sa mení aj človek, sa menia aj jeho pohľady a názory na život a veci sním spájané. Keď som bol mladý sníval som parádnom aute, motorke a iných veciach. V tom momente ma ani nenapadlo, že si raz na toto budem musieť zarobiť, ak to budem chcieť. A že v prvom rade musím byť úspešný, čo je v dnešnej dobe dosť problematické a náročné pokiaľ chce byť človek čestný. Bolo by to možné v tom prípade, ak by som mal rodičov milionárov, ktoré svojím deťom doprajú maximálny neobmedzený luxus, len aby sa odlíšili od iný rodičov, čo si to ani z ďaleka nemôže dovoliť. Neskôr ako som dospieval som si želal, krásne dievča, ktoré by mi každý závidel. Ako roky pribúdali, myslel som na veci ako je vzdelanie, pevný štart do života, osamostatnenie sa, stabilný príjem, ktorý by dokázal uspokojiť moje potreby. Neskôr to bola rodina, „pevné miesto pod slnkom“, pohodový život bez starostí. Ani som sa nenazdal a vôbec som postupom času v hektike života nepostrehol, že sa mi všetko pomaly plní, i keď v iných formách. Auto čo som si želal mám, páči sa mi, nie je to síce Rolls Royce, ale som sním spokojný. Chcel som krásne dievča, pritom mám krásnu už manželku. Máme krásne tri deti a vlastný dom na vidieku v kľudnom prírodnom prostredí s bezproblémovými susedmi, jednoducho povedané pohoda. Mám stabilnú, prácu v prosperujúcej firme s dobrými vyhliadkami do budúcna, v ktorej som sa našiel a baví ma.. V živote som zažil vzostupy aj pády, ako každý, jednoducho škola života a som si vedomý, že ma toho ešte veľa čaká. Mám všetko čo som si želal. Do budúcna už neplánujem žiadne dlhodobé ciele. Želám si len pevné zdravie celej mojej rodiny, z ktorej pramení základ môjho šťastia. Sám na sebe vidím, že v našich životoch ešte stále funguje nejaký sporadizmus, ktorým sa väčšina z nás podvedome riadi. Na tomto mieste zatiaľ končím z ohliadaním sa a upieram svoj pohľad do budúcnosti a čakám čo nám osud pripraví.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, ale to čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si želal, l…