O začiatku zimy


Prechod z leta cez jeseň na zimu, býva zväčša veľmi rýchly a niekedy sa ani nenazdáme a z teplých večerov sa budíme do mrazivých rán. Už v strede septembra začína ťažknúť vzduch. Pádom prvého lístka zo stromu je všetko spečatené a neodvratné. Všetko sa začína ukladať na spánok všetko spomaľuje. Vtačí štebot vymizol, rýb v našich riekach už niet. Z dohľadu mizne zver sťahuje sa späť do hôr a kopcov. Nepočuť zvonce oviec pasúcich sa na stráňach. Z komínov domov sa valí ťažký dym. Zmes ťažkého dymu a surového vzduchu má nevídanú medeno- kyslú vôňu, ktorá v nás prebúdza melancholické nálady. Šepot listov stromov poliatych jesennou hneďou v posledných vánkoch babieho leta znie ako uspávanka. Všetko a všetci načúvajú sa v kľudnom opojení jesennej melanchólie ukladajú k pokoju. Padne prvá vločka, zamrzne prvý cencúľ a zima je tu. Celý kraj prikryje bielou perinou. Zmizne špina, všetko nepekné, je krásne. Teploty klesnú hlboko pod bod mrazu. Voda v potokoch a riekach sa zastaví. Nebo sa zahalí pod sivastý mrak. Príroda spí. Pozorovať toto všetko z poza okien našich vyhriatych príbytkov s vôňou pomarančov nám tradične naladí myšlienky na vianočné sviatky a pohodu pri teple rodinného krbu. Všetko sa v ten moment končí a zároveň aj začína. 

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Pravá duša

Slzy z lásky