Preskočiť na hlavný obsah

VYZNANIE




Každý človek cíti potrebu nájsť si niekoho, alebo zamilovať sa. Byť s niekým šťastný je asi najvyšší životný cieľ. Každý o tom sníva nie každý o tom, ale hovorí. U mňa to bolo, keď som mal asi 14 rokov. V svojej hlave som si stovky krát prehrával myšlienku aká by moja láska mala byt, ako by mala vyzerať. Mal som v tom jasno, vedel som presne koho chcem. Pohrával som sa z myšlienkou, že určite niekde si a v tomto momente niečo robíš a možno myslíš na niečo podobné ako ja. Zároveň mi bolo jasné, že hľadať tak jedinečného človeka nebude jednoduché a ak si niekoho nájdem tak to nebude tá vysnívaná žena. Toto bola jedna etapa môjho života, počas ktorej som otázku „ s kým „ riešil dosť intenzívne. Časom som na to prestal myslieť. Myšlienky tohto typu mi vyháňali z hlavy von starosti, a povinnosti. Ako bežal čas, prežil som pár vzťahov, „rádo by“ z lásky. A potom som sa jednej z lásky na chvíľu zaviazal. Cítil som, že to nie je to isté ako vo vzťahoch predtým. Je to láska? Asi áno. Žil som v nevedomej a relatívnej spokojnosti, ktorá mi dávala čo som potreboval. Prešiel nejaký čas a jednej zimnej noci sa stalo niečo, čo mi navždy zmenilo život a prinieslo mi to moje dávne, tajné a vysnívané. Poznal som ženu, čo mi otvorila srdce, prepojila ho z mojím a ukázala mi čo je to pravá, priam až nadpozemský silná a krásna láska, ktorá sa nedá popísať, slovami v žiadnom jazyku na svete. Táto udalosť mi otvorila v živote nové horizonty. Táto žena sa obetovala a riskovala všetko čo má a kúpila si jednosmerný lístok do môjho srdca. Pocity, ktoré teraz mám keď to píšem nedokážem slovami popísať. Pokúsim sa to aspoň priblížiť. Je to pocit spolupatričnosti a obrovskej radosti, akoby z nového života a neskutočne skutočného šťastia. Chcieť pre ňu žiť, aj zomrieť. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Bolo to nečakané a tak silné! Jedinečnosť a sladkosť toho momentu spečatil prekrásny bozk, ktorý to vlastne všetko spustil. Tento bozk nám obom poskytol pocit, ako kedy sme sa poznali odjakživa. Zo začiatku som to pokladal za náhodu, ale spoločné zmýšľanie, rovnaké názory, telepatické zhody a potreba byť jeden z druhým ma utvrdzuje v úsudku, že patríme k sebe, a že sme si osudom súdení. Láska silná, osudom požehnaná. Patrím tebe ty zas mne. Si moja žena, moja manžela, nikdy sa ťa nevzdám, čo budem vládať dýchať. Naša láska večná a nesmrteľná. Si stelesnená dokonalosť, keď som ťa spoznal začali sa mi vynárať myšlienky, ktorými som sa zaoberal práve keď som mal asi 14 rokov. Postupom času, čo sme spolu mi to všetko zapadá do hromady. Teraz viem a som presvedčený, že si to Ty. O tebe som sníval, v teba som veril a želal si, nech Ťa nájdem. Osud a šťastie mi boli naklonené. Dávaš a dala si mi všetko po čom som vždy túžil. Čo si môžem želať, staráš sa o mňa. Mám v tebe podporu a aj oporu v ťažkých chvíľach. Nie je nič čo by mi chýbalo. Všetko mi vieš poskytnúť. Každá chvíľa bez teba ma napĺňa, neznesiteľnou prázdnotou. Keď si preč, počítam sekundy kým sa vrátiť. Dal som ti celé svoje srdce, len ty más od neho kľúč, bije len pre Teba más v rukách celý môj život. Si pre mňa všetkým a nikdy sa Ťa nevzdám. Si moja žena a naveky budeš. Sľub a naše „obrúčky“ sú nám symbolom. Chcel by som napísať toho oveľa viac, ale minulo by sa to účinku. To čo k tebe do bodky cítim sa, ako som už písal slovom vyjadriť nedá. Čo ale môžem ešte dodať je že skutočne milujem len od chvíle čo som sa Ti prvý krát pozrel do očí a videl v nich svoj odraz. Ty si pravá láska, pravá žena, žena na celý život. Som s tebou šťastný. MILUJEM ŤA !!! NAVEKY !!!

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.