Senior



Seniori, starci, dôchodci, ľudia ktorí kedysi budovali našu spoločnosť, sú teraz na okraji spoločnosti, osamotení a opustení. Ľudia, ktorí nás vychovávali, pripravovali na život nás aj našich rodičov a dali nám všetko, aby sme mohli dôstojne žiť sú teraz zavrhovaný a považovaní za bezúčelných. Zodreté ruky, zničené zdravie a vrásky sú ich vizitkou. Dali všetko nám, aj celej spoločnosti. Celý život ich systém vykorisťuje a na jeseň života žijú utiahnutí v skromných ba niekedy až bedáckych podmienkach. Bez nich by nebolo nič bez nich by som nepísal na tomto počítači tento článok, bez nich by som tu možno nebol. Zanechali nám cestu vydláždenú často trpkými skúsenosťami aj z návodom ako dláždiť ďalej. Napriek tomu, že za všetko, čo máme a čo vieme vďačíme im chováme sa k ním častokrát arogantne a odmietavo. Vidíme na v obchodnom dome dôchodcu, ktorý si pol hodinu vyberá vo výklade kam sa chceme dostať a nervózne ho otitulujeme a pasujeme za senilného starca ak nie horšie. Pritom práve tento pán možno ťažko pracoval v továrni tak isto ako mnoho ďalších ľudí, ktorý sa pričinili za rozvoj fabriky a tá mohla zamestnať práve našich rodičov. Dali im príjem a bývanie aby mohli žiť a vychovať nás. Málo kto dnes pomôže starenke cez prechod, len preto že sa všetci niekam ponáhľame a ona by nás zbytočne zdržovala. Ona čo možno učila našich rodičov slušnému správaniu a tí ho vštepovali nám. Takto mnoho kedysi vážených teraz odstrčených ľudí končí v domoch na okraji spoločnosti. Spoločnosti, ktorá by tu bez nich nebola. Spoločnosti, ktorá nie je schopná postarať sa o nich. Spoločnosť, ktorá teraz rovnako vychováva aj teba. Rovnako bude vychovávať aj tvoje deti. Zaslúžia si veľký rešpekt. Ani sa nenazdáme a všetci naokolo sa budú k nám správať rovnako ako sa mi správame k seniorom. Chce to len troška pochopenia, trpezlivosti a hlavne úcty k starším. Aj tu platí staré známe: „ Nerob nič iným, čo nechceš, aby robili tebe“.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Pravá duša

Slzy z lásky