Preskočiť na hlavný obsah

!!!



Myslíš si, že si zožala múdro sveta, pozeráš sa na seba ako na boha, ako na niekoho kto o všetkom rozhoduje a má všetko vo svojich rukách. Cítiš sa byť sudcom. Cítiš sa byť nadradená. Myslíš si, že si všetko, že si nad vecou. Urážaš ľudí, šíriš nepravdy a výmysly, všetko pretváraš v obraz svoj a pritom si sama do huby nevidíš. Ničíš životy. Si ako pleseň, ktorá všetko pomaly ale isto rozkladá z vnútra. Berieš ľudom šťastie, ba i šancu byť šťastný. Najsmutnejšie je, že to robíš svojím najbližším ktorým si dala život. Život, ktorý ničíš od základu. Vďaka svojmu konaniu, si nezaslúžiš byť človekom. Sama kritizuješ, čo sama robíš. Robíš to vedome. Čo tak si najskôr upratať vo svojom živote. Ideš poučovať a písať návod na život podľa teba? Obzri sa za sebou, spomeň si, čo si dokázala a porovnaj, čo dokázali Tí ktorých urážaš a riešiš. Píšeš akurát tak návod ako ostať sama. A nebude trvať dlho, aby si sa presvedčila, že si bola veľmi úspešná. Nechápem ako môžeš sama so sebou žiť, ako môžeš spávať a ako sa môžeš pozerať sama na seba v zrkadle. To čo si pokazila a zničila sa už napraviť nedá. Si na "jednosmerke" a si tam sama. Kto ti dal právo súdiť? Pamätaj na to, že len jeden môže súdiť a ten pozorne sleduje ako si počínaš a ver, že ma pre teba pripravený spravodlivý súd. Sama na sebe potom pocítiš, všetku bolesť a trápenie, ktoré spôsobuješ svojím konaním a správaním. Si sklamaním pre celý svet. Si odpad spoločnosti. Len tak ďalej a odpoveď na tvoje všetky nezodpovedané otázky más na dosah. Čaká Ťa len temnota, samota a smútok bez konca. Uži si to!

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.