Preskočiť na hlavný obsah

Drink trochu inak


Chcel by som sa podeliť s jednou skvelou chuťovkou, na ktorú ma namotala moja kolegyňa. Ide o veľmi osviežujúci nápoj s jemnou „smooth“ chuťou. S počiatku som sa tváril troška skepticky ( pochopíte keď Vám popíšem kombináciu ), ale výsledok na uchvátil a danú špecialitu si pravidelne pripravujem. Síce sa na mňa divne pozerajú, keď si to pripravujem, ale keďže mi to chutí, je mi to 3-5. Pokiaľ držíte diétu, alebo podobne blbosti s tým spojené, ani nepokračujte v čítaní. Príprava je skutočné jednoduchá a zvládnete ju aj v bojových podmienkach. Stačí Vám skočiť do najbližších potravín kam babka chodí na fľaškové a kúpiť si tam liter džúsu s príchuťou čiernych ríbezlí. Osobný typ odo mňa. Neberte ten o 30 centov lacnejší. Na výsledku to poznáte. Proste vezmite si niečo kvalitnejšie. Výber je na Vás. Ďalej potrebujete 250 ml, 33% smotanu na šľahanie. Pri tejto ingrediencii platí to samé ako pri už spomínanom džúse. Ja viem, že táto kombinácia napovedá tomu, že po požití tohto nápoja budete na záchodovej mise potrebovať bezpečnostný pás a motokrosovú prilbu, ale pokiaľ nezvyknete viesť nočné debaty z vlastným žlčníkom a počas spánku Vám po spálni nelevituje perina je to v pohode. Tak poďme na prípravu. Tej sa nemusí báť skutočne nik, ani ten, čo čaj pripáli. Jedine, že by sa Vám triasli ruky ako po opici. Apropo opica. Je to skvelý životobudič po prehýrenej noci. Ale teraz už k tej príprave. Džús otvorte, odpite približne tri deci, dolejte smotanu, pozor na trasúce sa ruky a premiešajte. Odporúčam zatvoriť uzáver. Tak a môžete koštovať. Najlepšie chutí vychladený. Pokiaľ chcete prekvapiť priateľov na oslave menín svojho yorkshirského teriéra ponúknite im ho ako brzdu k vodke. S vodkou to, ale nepreháňajte. Pri prepísknutom množstve stráca Váš spätný ventil schopnosť fungovať a spätný chod je zväčša nepríjemný a pachová stopa pri danej skladbe ešte horšia. Pokiaľ zachováte vyvážený pomer nemusíte sa báť. Mimo tohto, skúste si predstaviť ako užasne bude vyzerať na UV svetle na barovom pulte. „Rádioaktívny“ drink Vám dodá silu. Skúste experimentovať aj s príchuťou. Nemusí to byť práve čierna ríbezľa, povoľte uzdu svojej fantázii. Ale určite by som to neskúšal z hroznovou príchuťou. Nech Vám chutí tak ako mne.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, alebo na to, čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si že…

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.