Preskočiť na hlavný obsah

Šetrenie


V dnešnej uponáhľanej dobe, pri zhone za vlastným šťastím, niekedy nestíhame vnímať kam nám utekajú naše financie. Len tu a tam prídeme koncom mesiaca na to, že bilancia bankového účtu nie je až tak priaznivá ako sa zdalo. Po takýchto zisteniach sa väčšina ľudí z „middle social class“ často dušuje, že treba šetriť a neplytvať. Odopierame si rôzne veci a potešenia z každodenného života. Niektorí, hodia vinu šikovne na partnera a jeho/jej zlý úsudok voči cenám nakupovaných potravín a inej réžie potrebnej na chod domácnosti. Iný nadávajú politiku a obchodníkov a iný za to skutočne cítia vinu a sľubujú, že budúci mesiac budú piť víno z diskontu namiesto „Bloody Mary a Cuba Libre“ z vyhláseného koktail baru v meste. Tak či onak cieľ je jasný... zoštíhliť výdaje, aby pohľad na výpis z účtu na konci mesiaca tak veľmi nebolel. Všetci myslíme, že narábame nehospodárne s peniazmi, aj keď u niektorých to tak je. Dostať sa k už spomínanému cieľu vyžaduje „hardcore“ skresanie výdavkov, alebo „smart“ šetrenie, ktoré možno ani bolieť nebude. Stačí si doma urobiť malý audit popremýšľať nad všetkým. Sústrediť sa treba na všetky oblasti, nie len na gro každodennej útraty. Prvé, čo nás napadne tak sú škrty z nákupných listín, veci kultúrneho vyžitia, alebo iné materiálne veci. Každý z nás je individum, má vlastné potreby a iné priority, ale tomu sa venovať nechcem. Chcel by som poukázať na veci, nad ktorými nie hneď uvažujeme. Isto sa Vám nie všetko bude páčiť, ale ak sa nechcete vzdať toho čo máte radi, myslím, že za pokus to stojí. Napíšem tu len pár postrehov nebudem sa venovať prepočtom a úsporám, ale vedzte, že sú značné a zvlášť, keď ich vynásobíme časom. Zoberme si takú vodu. Viete si bez nej prestaviť deň? Povedal by som, že ani hodinu. Voda je komodita, ktorú berieme ako samozrejmosť a nepociťujeme potrebu obmedzovať sa v jej spotrebe. Samozrejme len do času kým nám ju neodpoja. Vodou plytváme najviac. Čo urobíte keď sa idete sprchovať? Odpustite studenú vodu. Vychádzam z toho, že v príbytkoch „middle social class“ nebýva inštalovaný recyklačný systém teplej vody. Môže to byť až 7 litrov vody, samozrejme záleží na priemere rúr vodovodnej inštalácie, veľkosti domu/byt atď. Skúste si toto číslo vynásobiť počtom dní, frekvenciou sprchovania a počtom ľudí v domácnosti ak sa nesprchujete hneď po sebe, alebo spoločne, čo je oveľa príjemnejšie ak tvoríte pár. Ak nie ... no neviem. Je to obrovská strata vody. Ak si dáte do kúpeľne vedro a odpúšťanú vodu zachytíte, môžete ju použiť na splachovanie toalety. Možno to znie nepohodlne, ale radšej toto ako prísť v piatok o „Bloody Mary“. Keď sme pri tom splachovaní toalety.. aj tu sa dá šetriť voda. Nové splachovače disponujú s dvojitým dávkovaním vody. Veľká dávka vieme na čo a tá malá na rýchlu návštevu toalety. Aj tu vieme ešte pribrzdiť. Možno sa to niekomu bude zdať nepríjemne a nemysliteľné, ale skúste svoju rýchlu potrebu vykovať počas sprchovania. Teraz všetci krútite hlavou a striasa Vás. Technicky, ale skončí odpad tam kde má a sprchujeme sa, takže čistota neutrpí ujmu a Vy ušetríte každý deň aspoň dve spláchnutia. A skúste si to prepočítať už vyššie uvedenou formulou. Dostanete zaujímavé číslo. Vodu používame aj na iné veci v domácnosti. Okrem pitia umývame ňou ešte riad. Tuto vyhráva na plnej čiare umývačka riadu, ktorá síce prestavuje investíciu, ale isto sa oplatí. Skúste si predstaviť v 10 litroch umyť plnú umývačku ručne. Nemáte šancu. Tento malý zázrak Vám v šetrení veľmi pomôže. Ďalších faktorom je rozhodnúť, či je nutné vyťahovať toľko riadu. Čím menej riad používam, tým sa pomalšie umývačka zaplní. Skúste pouvažovať obmedziť používanie riadu. Skúste sa naučiť piť z fľaše, ak to nezvládate tak použiť rovnaký pohár viackrát, alebo ho použiť po niekom ak ste si istý, že nemá besnotu, alebo chorobu šialených kráv. Popremýšľajte, či je skutočne nutné prehadzovať uvarené jedno od plastových dóz, len preto, že to v chladničke lepšie vyzerá. Keď robím večeru sám pre seba a nechcem sa blysknúť pred manželkou tak ju zjem z panvice a šetrím vodu tým, že nemusím umývať tanier. Skúste nechať nakrájanú šunku, alebo syr v mäsiarskom papieri z obchodu. Je zdravotne nezávadný. Ak sa bojíte ftalátov, garantujem Vám, že v plastovej dóze, do ktorej sa tú šunku chystáte preložiť, je ich podstatne viac. V oboch prípadoch sa nemusíme báť. Ftaláty sa uvoľňujú po potravín pri dlhodobom skladovaní a tá šunka Vám vydrží tam 3 dní a ak máte doma dvojnohé kyseliny sírové tak pol dňa. Ak sa bojíte že bakteriálnej nákazy z obchodného reťazca, tak týmto si moc nepomôžete. Pri prekladaní sa najviac baktérií na šunku dostane z Vašich rúr. Skúste ponechať šunku tak ako ste ju kúpili a ušetríte vodu za umytie dózy po spotrebovaní šunky. Ešte malá poznámka na koniec. Všetky tieto potencionálne ušetrené peniaze si rovno z dvoj násobte. Za stočné platíte rovnako ako za vodu. Tých príkladov na úsporu vody by sa našlo viac, toto je len pár postrehov, ktoré Vás možno inšpirujú a pomôžu Vám dopriať si aj "Bloody Mary" aj počas Eko módu Vášho života.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Kraj

Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.
V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná, teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.
Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol, dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.
Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane,  ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.
Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet,  v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.
Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať, ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.
O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí, veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.
Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú, paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.
Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch, že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vl…

Pravá duša

Umy mi slzami pravdy zrak, ukáž mi kam patrím, 
kde svoje miesto mám, kým nespáli moju dušu drak.

Hľadám sa, tápem v tme,
neviem kde som, asi uväznený v desivom sne.

Svetlo reality v stratenosti stále márne hľadám,
pri každom pokuse z temnoty ujsť na kolená padám.

Keď vstať sa mi podarí a meriam diaľavu k svetlu pravdy zhora,
tak ukáže sa zloba čertu blízka, čo ma skolí na zem znova .

Usmieva sa, podáva pomocne tváriacu sa ruku,
no však ja vidím ten pekelný plameň v jej oku.

Bež len preč diablov syn, ja postavím sám sa zas,
zatočím potom s tebou aj s každým, kto pokúsi sa zas.

Posilnený oporou, čo u mne podobných našiel som nečakane,
brázdim vlnobitie osudu ako sám som zaumienil si, tak sa stane.

Odradiť sa nikdy nedaj, a rečiam ostrým never, je to klamstvo, čo do srdca Ti rúbe,
pomôže Ti vždy len krásna duša vrelá, čo vidí sama seba v tebe.

Čo je štastie?

Čo je to šťastie? Nad týmto pojmom som sa zamýšľal už veľa krát vo svojom živote. Vekom sa mení aj môj postoj na šťastie, ale to čo mňa/nás robí šťastnými. Neexistuje univerzálny vzorec šťastia. Šťastie poníma každý po svojom. Nechcem písať o ľuďoch a tom čo koho robí šťastnými a písať čo je správne a čo nie. V podstate je správne všetko, lebo to všetko robí niekoho šťastným a to je vlastne aj podstata šťastia. Chcem sa podeliť o svoj vlastný pohľad na šťastie a na to ako sa vekom menilo. Možno sa v tom niekto z Vás čitateľov nájdete.
Keď som mal asi 17 rokov začal som sa zamýšľať nad životom a jeho podobou. Čo by som pre seba chcel, ako by som chcel žiť. Odborné komentáre „dospelých súkmeňovcov“ typu: „Čo taký sopliak vie o živote“. „Veď on sám nevie, čo chce“, mi dosť vadili. Normálne by som teraz mal začať nadávať, že akí boli povýšení, ako ma ponížili a podobne. Ale nič také. Mali pravdu. Moja predstava o živote bola vtedy ešte zasadená v hustej hmle. V tých časoch som si želal, l…