Kraj


Kraj môj domovina krásna, čo si v skutku jediná,
hrdá to zem, potom práce a krvou bojov zcedená.

V časoch dávnych, slávnych bola si aj slobodná,
teraz v špine vlád a smrade mocí pevne si zovretá.

Národ čo v diaľave minulostí hrdý a svorný bol,
dnes hnije ako v upírovom srdci zaťatý bukový kôl.

Vladári a mocipáni smejú sa Ti do zvrásnenej tváre, slovenský pane, 
ako ľahko a bezdostižne vedia vykoristiť a zodrieť tie naše dlane.

Praded môj čo dal kraju celý svoj život radosti v nádeji na lepší svet, 
v hrobe padlom preklína tú chamtivosť, svojho pokolenia priek.

Sedieť len chcem na našej hrude a pocit istoty mať,
ten však skrz skutky mocnárov môžem len vo sne mať.

O svoj rod sa neustále bojím, čo budú len jesť, či len budú bosí,
veď každým dňom ma mesiac s hviezdou krvou zaliaty k smrti desí.

Z druhej strany s poza šírych vôd, čo až za obzor siahajú,
paprčí sa s červeným vlasom muž, čo zo skazou ho spájajú.

Že vezme právo môjmu rodu dýchať do pľúc čistý vzduch,
že jeho zemi nebude nik kázať, zemi kde vládne pekla duch.

Jeho krik nič neutíši, azda mesiac s hviezdou vtelený v krvavú páľavu,
to však kraju môjmu a rodu, ľudu v ňom nijak neposkytne v strasti úľavu.

Mocipánom naše vrásky voľné sú, pozorujú z výšin zo smiechom túto hru,
ako sa mravce slovenské životom s nástrahami trápia sa a do úmoru drú.

Nechcem ja viac trápiť, život sebe a rodu ničiť kvôli pánom,
Povstať všetci a zomknúť národ musíme hneď rázom.

Veď Slovač silná je pevná ako skala a pružná jak tá jedľa,
ukážme kto sme a poďme zhodiť špinavého pána z toho sedla.

Bez pána špiny je zdravý kraj a čistý štart čo čaká nás,
vyberme si novú moc s pomedzi ľudí svorných z nás.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pravá duša

Slzy z lásky